“Prisnil sa mi sen, v ktorom sedela moja mama (zosnulá) za stolom a povedala mi: ‘Táňa, choď do Litmanovej, niekto ťa čaká.’ Vedela som, že ľudia chodia do Litmanovej, ale nevedela som prečo. Nejaká zvláštna sila ma tam ťahala. Tak som sa prihlásila. Prišli sme s priateľkou na horu Zvir. Nevedela som, čo mám hovoriť, ako prosiť, čo povedať. Odrazu ma prenikol zvláštny pocit a dotyk. Viem, že som povedala, ani keby som to nehovorila ja: ‘Ach, Ježiš, Ty tak trpíš za naše hriechy!'” Dňa 23. júla 1996 sa stal zázrak: “Moja 13-ročná dcérka spadla z 5. poschodia na hlavu. Ležala v nemocnici v bezvedomí na “áre”. Na tretí deň začala sama dýchať. Všetko som odovzdala do Božích rúk. Nosila som jej litmanovskú vodu, celú som ju ňou umývala a striekačkou som jej ju striekala do úst. Na Premenenie Pána ma prvýkrát poznala. Nemala zlomenú ani kostičku. Teraz chodí spievať do súboru Prešovčatá. Dnes je živá a zdravá, vďaka Bohu a Márii. Viem, že to bola Máriina zásluha, lebo som Ju prosila, aby sa stala mojou Mamou a aby sa o nás postarala. Musím ešte dodať, že človek musí prejsť peklom, aby ochutnal slasť Neba.”
Táňa Markovičová, Prešov